Zo zeleniny neodolateľne odolní
Jedným uchom dnu a druhým von. Notoricky opakované zeleninové výzvy odborníkov na výživu poniektorí zachytia iba úchytkom, aby ich nechali vzápätí vyletieť bez najmenšej stopy v mozgových závitoch. No zeleninu treba najprv pustiť do svojej hlavy a potom aj do vlastného bruška. Poďakuje sa dobrou kondíciou a spolu s ním celé naše telo.
Stará tisícročia
Čerstvá a predsa archaická. Plody zeleniny poznali Mexičania už 4 000 rokov pred naším letopočtom, preferovali tekvicu, kukuricu a rajčiaky. Obyvatelia Mezopotámie si o tisíc rokov neskôr pochutnávali na reďkovke, póre i cibuli a starí Gréci a Rimania využívali v kuchyni karfiol, artičoky, zelený šalát i cesnak. Francúzi a Španieli si obľúbili napríklad baklažán, špenát a mrkvu. No a dnes je to vlastne jedno, všetci varíme akoby z jedného hrnca a podľa jednej kuchárskej knihy. Pestovanie jednotlivých druhov odkopírovali krajiny sveta od tých druhých a ak klíma niektorej sorte nepraje, tak sa z teplejšej časti planéty jednoducho dopraví. Máme preto na výber zo širokej škály druhov zeleniny a záleží len na našich chuťových pohárikoch, pre ktoré sa rozhodneme.
Banka vzácnych látok
Čím všetkým zelenina disponuje, z čoho potom my profitujeme? Určite si ju môžeme ceniť pre chuťové vlastnosti a schopnosť zasýtiť. Na druhej strane je pre vysoký obsah vody (najmä tekvice, uhorky) ideálnym gurmánskym artiklom aj pre všetkých ašpirantov na chudnutie. Nájdeme v nej aj cukry, bielkoviny a tuky, ale hlavne celú zostavu vitamínov a minerálov, ktoré potrebujeme na udržanie funkčnosti našich orgánov. Konzumáciou zeleniny si zlepšíme trávenie a vďaka prítomnej vláknine sa organizmus rýchlejšie zbaví toxických látok a stáva sa odolnejším. Črevnej flóre prajú aj probiotické kultúry – priateľské baktérie (artičoky, cícer), ktoré tiež posilňujú imunitu. Prítomné flavonoidy (brokolica, cibuľa, kapusta, špenát, rajčiaky, paprika, mrkva) nás chránia pred problémami s krvným obehom a chorobami srdca a antioxidanty (vitamíny E a C) pred voľnými radikálmi zo životného prostredia i zo stravy, ktoré môžu odštartovať rast rakovinových buniek.
Jarný zdroj energie
V jarných mesiacoch sa treba dobiť vitamínmi a posilniť si tak obranyschopnosť organizmu. K zaručeným zdrojom znovu obnovenej sily patrí čínska kapusta (šaláty, príloha na chlebík či tepelne upravená podľa čínskych receptúr), paprika (najmä červená a hlavne surová), zeler (nastrúhaný v šaláte i do nátierky, súčasť polievok či zapekaných jedál), kyslá kapusta (ako polievka i šalát, kombinovaná s múčnymi jedlami, dusená príloha k mäsu), brokolica (zapekaná s cestovinami, polievka, šalát), cibuľa (vyprážaná, zapekaná, vhodná do polievky, súčasť nátierok zeleninových šalátov) a cesnak, ktorý treba pridávať jednoducho všade. Každý, kto tvrdí, že zelenina ho k hodom neinšpiruje, asi nebude najlepší kuchár alebo pozná len málo zaujímavých receptov. Pulty plné kuchárskych kníh, v ktorých hrá hlavnú úlohu zelenina, alebo publikácií o vegetariánskej kuchyni, to však ľahko napravia.
