Július Černický: Bronzová medaila je obrovský úspech!

 

Nečakané prekvapenie s bronzovým leskom priniesli slovenskí juniori z majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji, ktoré sa konali v kanadských mestách Toronto a Montreal. V rozhovore s bývalým legendárnym hráčom Slovana Bratislava, Júliusom Černickým, sme sa pozreli na ich priebeh, ale aj na samotný fakt, čo medaila z vrcholného podujatia znamená pre hokej na Slovensku.

 

Uplynul takmer mesiac od historického úspechu slovenských hokejistov na MS do 20 rokov, a tak aj eufória trocha upadla. Ako spätne hodnotíte tretie miesto?

Na medzinárodnej scéne v tejto vekovej kategórii je zisk medaily výsledkom tvrdej a úspešnej roboty. Sám som v tejto vekovej kategórii získal striebornú aj bronzovú medailu, takže to viem posúdiť. V každom prípade to pre náš celý hokejový život a najmä jeho vývoj znamená nesmierne veľa.

 

Na úvod sme mali vyžrebovanú domácu Kanadu a hneď po nej minuloročného svetového šampióna Fínsko, takže žreb nám príliš neprial.

Na žreb sa nikdy nemožno sťažovať. Treba to brať vždy tak, ako vám to pridelí osud a následne sa musíte už len dobre pripraviť. Kanada jednoducho patrí k svetovej elite a to je neodškriepiteľné. Pozitívne ma však prekvapilo, že sme aj s prispením šťastia zdolali Fínov. Práve tento duel bol ten, ktorý ukázal tímovú disciplínu.

 

Po neočakávanej výhre v zápase s Fínskom nás k zemi piatimi gólmi znovu zrazili Američania. Báli ste sa, že sa nespamätáme z tohto úderu?

Určite nie. Keď sa ide na majstrovstvá sveta, nik neočakáva, že by sme mohli zdolať zámorské mužstvá, alebo napríklad Fínov a Švédov. Sústrediť sa treba prevažne na tímy, s ktorými máme šancu vyhrať a posunúť sa v turnaji. My sme však do našej hry dali srdce, bojovnosť a disciplínu, vďaka ktorým sme zdolali obe škandinávske mužstvá.

 

Stretnutie proti Nemecku sme zvládli bravúrne aj napriek tomu, že na nás od úvodných minút Nemci vybehli bez rešpektu. Začali ste po tomto zápase veriť v nejaký väčší úspech alebo to prišlo až po výhre nad českou reprezentáciou.

V zápase proti Nemcom som rozhodne veril, že ukážeme svoju tvár. Zaujímavejší bol skôr  súboj s českou reprezentáciou. Ten zastihol nášho súpera vo fáze, keď mu o nič nešlo. Ich hráči pôsobiaci v kanadských a amerických mužstvách svoj tím nepotiahli, a tak vznikol priestor uplatniť náš dobrý obranný systém a tradične dobrý výkon podal aj náš brankár.

 

Úvod ako z rozprávky sme zažili proti švédskym hokejistom v zápase o bronz, no do konca prvej tretiny stihli tri korunky výsledok zrovnať. Aj napriek psychickej výhode pôsobili Švédi miestami bezradným dojmom, hoci kvalita bola na ich strane. Čo malo podľa vás najväčší vplyv na konečný výsledok?

Švédi boli pred zápasom veľkí hráči a podcenili nás. Mysleli si, že pôjdu ako veľkí páni za medailou, ale to v hokeji takto nefunguje. Stačí, ak niekto spraví jednu alebo dve chyby, sú z toho dva góly a zrazu hráte úplne iný zápas. Ja osobne by som dal ich neúspech v zápase o tretie miesto za vinu nie ideálnej chémii v kabíne. Každý rok sú však na MS v tejto vekovej kategórii iní hráči a nie vždy sa podarí trénerom poskladať ideálny tím.

 

Naši hráči sa prezentovali veľmi dobrým kolektívnym výkonom a bojovnosťou, no za svetovou elitou zaostávali najmä korčuliarsky a technicky. Ako sa dajú odstrániť podobné nedostatky do budúcnosti?

Zdokonaľovanie v týchto činnostiach je veľmi zložitý proces. Dôležité je, aby bol podchytený už od úplných začiatkov vývoja hráča a treba s týmito činnosťami pracovať na odbornej úrovni. V slovenskom hokeji chýbajú v prvom rade kvalifikovaní tréneri. Keby sme ich mali, nedostatky by neboli také markantné.

 

Je projekt Orange 20, vďaka ktorému sú reprezentanti tejto vekovej kategórie spolu po celú sezónu, tou správnou voľbou práce s mladými hráčmi?

Určite áno. Situácia v hokeji na Slovensku nie je jednoduchá, a tak je dobré, pokiaľ majú mladíci možnosť spoločne fungovať v jednom mužstve počas celej sezóny. Tréner z nich môže vyťažiť maximum a dobre ich pripraviť na vyvrcholenie roka, akým majstrovstvá sveta rozhodne sú. Pokiaľ sa tam chlapcom podarí ukázať v dobrom svetle, tak by si podľa mňa mali čím skôr zbaliť kufre a ísť do Kanady či USA hrať univerzitnú alebo nejakú nižšiu súťaž. Práve tie bývajú vstupnou bránou do AHL a NHL.

 

Čo by ste zaželali slovenskému mládežníckemu hokeju do budúcnosti?

Tak tu ani nemusím rozmýšľať. V prvom rade veľa dobrých výsledkov a na vrcholných podujatiach čo najlepšie umiestnenia. Aby sme nehrali len o záchranu, ale držali krok s prvou štvorkou – päťkou svetového hokeja. Ale to môže byť jedine výsledkom tvrdej práce.

 

 

Filip Timár