MAĽOVALA IBA TO, ČO MILOVALA

Akademická maliarka Mária Medvecká by mala túto jeseň sto rokov.Keby ešte žila, dnes by sa už nekamarátila s mojou mamou, možno ani so mnou, ale s mojimi deťmi. Mária nestarla. Moja mama bola o tri roky staršia ako ona. Boli kamarátky. Ako mojej mame pribúdali roky, čoraz viac sa kamarátila s Máriinou mamou, tetou Mariškou. Po rokoch sa teta Mária, ako som ju v detstve volala, stala pre mňa Máriou, mojou kamarátkou, ktorú som vnímala ako rovesníčku.

 

Môj manžel o nej napísal: „Vyštudovala síce výtvarné umenie navysokých školách vo Viedni, v Prahe aj v Bratislave a pochodila celý svet, ale celou svojou bytosťou a celým svojím umením napĺňala to známe porekadlo, že je dobre, keď je človek (a osobitne umelec) priamo odniekiaľ. Talent mala od Boha, ale jej témou bola celý život Orava. Oravské polia, kravičky, zrobené ruky, klobúky a šatky a hlavne tváre pod nimi.“

 

Orava bola jej láska na celý život. Hovorievala, že keď aj na Orave prší, prší krajšie ako inde. Aj  zážitky sa jej v rodnom kraji zdali veselšie ako inde. Pre mňa bol v tých časoch červený melón väčšie čudo ako krava. Veď kravu mal takmer každý. Aj Mária maľovala radšej kravy ako červené melóny. Raz, keď si z poľa odnášala hotový obraz, rozbehla sa za ňou majiteľka kravy: „A môj obraz?“ „Aký váš obraz?“ začudovala sa. „Keď je krava na ňom moja, aj obraz je môj!“ trvala na svojom žena. Aj keď Mária maľovala v ateliéri, stávali sa jej veselé príhody. Raz sa dvere ateliéru otvorili a vpochodovala celá rodina s ruksakmi. Postavili sa za maliarku a hodinu sa mlčky pozerali, ako maľuje. Až keď odložila štetec, ozval sa hlas otca rodiny: „Byli jsme svědky vzniku uměleckého díla.“ Potom celá rodina slušne pozdravila a opustila ateliér.

 

 Storočnicu Márie Medveckej sme s jej rodinou, priateľmi a rodákmi oslávili na jej milovanej Orave a pokrstili tri knihy, ktoré vyšli k jej nedožitej storočnici. „Mária Medvecká – sprievodca po expozícii Galérie Márie Medveckej“, zostavila  Eva Ľuptáková a kolektív, „Príbehy k 100. výročiu narodenia Márie Medveckej“ a „Kresby“ kniha, sprevádzaná cyklom básní Ľubomíra Feldeka „Maľárka a iné básne z Oravy“.

 

Verím, že Mária Medvecká, veľká maliarka a úžasný človek, mala z týchto osláv radosť. Verím, že sa na nás pozerala z neba. Veď kde inde by práve ona mohla byť?

    

Oľga Feldeková