Keď sa zima derie pod golier

Nemusí to byť hneď vážna omrzlina, stačí mierne podchladenie alebo prechladnutie dýchacích ciest, ktorému sa v zime dobrovoľne vystavujeme. Rozhodne charakter odievania. Týka sa aj dospelých, ale v prvom rade detí, ktorých organizmus ešte nemá dostatočne vyvinuté termoregulačné reakcie, o to skôr im môžu mínusové stupne podlomiť zdravie. Najväčší nápor pre organizmus predstavujú náhle teplotné zmeny, opatrní by sme mali byť najmä pri prechode z vykúreného prostredia do extrémne chladného exteriéru.

Správne obutí i oblečení

Zásadne v teple a v suchu musia byť aj na zemi pokrytej vrstvou ľadu alebo rozmočeným snehom nohy. Vyberajme preto kvalitnú impregnovanú zimnú obuv s dostatočne hrubou podrážkou, ktorá zahreje chodidlá. Dôležité sú aj teplé ponožky, ktoré eliminujú problémy s potom.

Dobrou zásadou je vrstvenie oblečenia. Správnou voľbou nie je určite len zvrchník s hrubým rolákom na nahom tele. Pod bundu si treba obliecť najprv spodné tielko, potom košeľu alebo blúzku a ešte sveter, ktorý môžeme v interiéri odložiť. Bavlnené tielko saje dobre pot, ktorý môže byť dôvodom pre prechladnutie. V prípade extrémnych mrazov alebo pohybových aktivít na snehu je múdrejšie používať funkčnú alebo termobielizeň. Má lepšie tepelné vlastnosti a materiál je utkaný z vlákna, ktoré nasáva dobre vlhkosť a transportuje ju do ostatných vrstiev oblečenia, preto má človek aj pri spotení pocit komfortu. 

Čiapky, rukavice a šály podliehajú módnym trendom a sú, našťastie, práve in, ale v mrazivom počasí sa ich nikdy nevzdávajme. Tenká vrstva podkožného tuku na krku, na tvári

a na hlavovej časti nepredstavuje dostatočnú izolačnú bariéru pred chladom. Navyše koncové časti ako špička nosa, brada, ušné lalôčiky a prsty na rukách sú viac ohrozené tvorbou omrzlín. Tvár, ktorá je vystavená chladu vždy, by sme si mali natierať vrstvou mastnejšieho krému a ženy by mali používať aj mejkap, ktorý ich devízu tiež trochu chráni.

Nepodceňujme riziká

Podchladenie signalizuje husia koža, triaška svalov, ospalosť, poruchy srdcového rytmu a zníženie telesnej teploty pod 32 °C. V takom prípade sa treba čo najskôr presunúť do vykúreného prostredia, postupne sa zahrievať teplými nápojmi a končatiny jemne masírovať.

Omrzlinu prezradí do červena sfarbená pokožka, na ktorej sa môžu neskôr tvoriť pľuzgiere a farba sa zmení na modrú. Príznakom je aj pichanie, svrbenie či strata citlivosti, čo si vyžaduje konzultáciu lekára. Pri dlhšom pôsobení mrazu hrozí riziko odumierania tkaniva.

Koho mráz ohrozuje najviac

Okrem detí sú v zime náchylnejší na prechladnutie aj starí ľudia, ktorých funkčnosť telesnej termoregulácie je znížená. No väčšie problémy s mrazom majú aj chudí ľudia, ktorí nedisponujú dostatočnou vrstvou podkožného tuku, fajčiari, ktorým nikotín spomaľuje reakcie tela a ľudia pod vplyvom alkoholu, ktorí nemajú správny odhad na pocit tepla či zimy. Ohrození sú aj reumatici, astmatici i diabetici a pacienti so zvýšenou činnosťou štítnej žľazy či s poruchami tvorby hormónov nadobličky. A pozor by si mali dávať ľudia s chorobami srdca a cievneho systému a s vysokým krvným tlakom, ktorým sa v mraze krv zahusťuje, čo môže viesť k tvorbe zrazenín a napokon k náhlej príhode.

 

 

Typické zimné ochorenia

V zimných mesiacoch nám komplikujú život viaceré zdravotné ťažkosti, ktoré spôsobuje aj podcenenie chladu a nedostatočná ochrana či oslabená imunita organizmu zimou i nesprávnym životným štýlom. Zabúdame na pravidelný pohyb, na prísun vitamínov v ovocí a v zelenine i na pitný režim, ktorý pomáha vyplavovať škodlivé látky z tela. Potom máme väčšiu šancu, že nás potrápi:

chrípka či angína, 

zápaly nosných dutín, nosohltanu, priedušiek a stredného ucha s nádchou a kašľom,

zápal močového mechúra, ktorý môže prejsť do chronického štádia,

črevné infekcie, ktoré nie sú vôbec výsadou leta, ľahko im podľahne aj telo vyčerpané zimou.