Omrvinky sviatočných tradícií

Od adventu až do Troch kráľov trvá stav zimnej eufórie, ktoré trávime v jednej súvislej línii sviatkov. Aké je ich historické pozadie a čo všetko s nami a s našimi emóciami v týchto týždňoch pohojdáva?

 

Advent náš každoročný

Už 2 000 rokov sa vždy v decembri čaká na symbolické narodenie Krista. Počas adventu ako fázy pokánia je podstatná duševná očista, ktorej predchádza telesná, preto by mal každý kresťan dobrovoľne rešpektovať obdobie pôstu. Adventnému vencu nesmú chýbať 4 sviečky, symbolizujúce počet týždňov do Štedrého dňa, ktorých počet určil pápež Gregor Veľký ešte v roku 604. A adventný kalendár vznikol v Nemecku pre radosť detí a krátenie dlhého čakania, obrázky z prvého si mohli vystrihovať v roku 1903.

 

Od Kataríny k Barbore

Krátke dni, dlhé noci, redukcia slnečného svetla, to je ideálny čas na fantáziu, ktorá splodila aj tradičné magické rituály. Ľudia verili, ale sa i zabávali. Na Katarínu sa robili kríže na dvere a jedol cesnak, aby ľudí ochránili pred strigami a zlými démonmi, na Ondreja zase veštili dievky z liateho olova, akého muža im osud prinesie. Na Barboru chodili ženy v bielych plachtách po dedine a metlou trestali mužov, no a na Luciu dievčatá odeté v bielom ometali husími brkami steny interiérov, aby vyhnali všetky zlé sily. 

 

Sladký až presladený Mikuláš

Kto zavinil, že sa v tento sviatok celý svet hromadne obdarúva čokoládou a sladkosťami? Bol to sv. Mikuláš, altruista žijúci na dnešnom území Turecka, ktorý sa okolo roku 300 venoval dobročinnosti a celý svoj majetok rozdal chudobným. Aj neskôr ako biskup pomáhal všetkým, ktorí sa ocitli v núdzi. V ďalších storočiach ho ako patróna škôl akceptovali postupne vo Francúzsku, v Uhorsku, v Rusku, v Nemecku i v Anglicku a napokon sa stal aj patrónom všetkých cestovateľov, požiarnikov, obchodníkov i rybárov. Na jeho počesť sa zakorenil sviatok obdarúvania za dobré skutky a správanie.

 

„Vánoce, Vánoce“ – vždy prichádzajú

Podľa legendy ozdobil prvý stromček írsky mních horiacimi fakľami v tvare kríža, aby ľudí motivoval vypočuť si jeho kázne. Skutočné vianočné stromy podľa našich predstáv sa však začali objavovať v 17. storočí v nemeckých meštianskych domoch. Viseli na nich prosté ozdoby ako medovníčky, figúrky zo slamy, ovocie a háčkované dekorácie. Fúkané gule z krehkého skla spoznal svet až koncom 19. storočia vďaka francúzskemu sklárovi. Drevené betlehemy si robili ľudia odjakživa, ale prvé živé predstavenie výjavu svätej rodiny s malým Ježiškom inicioval v roku 1223 v Taliansku sv. František z Assisi. Aj koledy patrili stáročia k tradíciám kresťanských národov, no vari najznámejšia vianočná pieseň Tichá noc zaznela v roku 1818 v rakúskom Oberndorfe. A napokon vianočná pohľadnica, ktorú už pomaly vytláčajú mailové vinše a SMS správy cez mobil, je na svete dvesto rokov. Vznikla vďaka lenivosti a zároveň vynachádzavosti jedného anglického džentlmena. Sir Henry Cole bol už otrávený vypisovaním pozdravov svojim početným známym, preto inicioval tlač tisícky vianočných pohľadníc s námetom šťastnej rodinky pri štedrovečernom stole. Tradícia si našla rýchlo ďalších priaznivcov.