Hasia, aj čo ich nepáli
Po príchode k hasičskej zbrojnici nás zarazili dve hasičské autá stojace pred ňou. Samé osebe síce neboli prekvapivé, ale v kontexte rozhovoru, ktorý nám hasiči poskytli pred polrokom, to bol prekvapivý posun. „Nedá sa povedať, že by sa situácia vo vzťahu k mestskej časti zmenila - stále pre nás nemajú peniaze. Za to málo, čo sa nám však podarilo vybaviť, sa podarilo kúpiť toto 10-ročné auto. Motoricky je celkom v poriadku, ale svojpomocne sme odvtedy museli rozobrať celú karosériu a vymeniť ju za nové plechy. Penové nádrže sme vymenili za vodné - pena je drahá a netreba jej veľa pri tom type výjazdov, ktoré máme.”
Penu však napriek tomu nemohli vylúčiť - inak by neboli schopní uhasiť napr. horiace auto. Nosia jej však len obmedzené množstvo, ak by totiž zostarla, nebolo by ju za čo vymeniť. „Auto sme prerobili tak, aby v ňom bolo možné odviezť 1500 litrov vody. V prípade potreby ju vieme zmiešať s penou - náklady na údržbu sú teda oveľa menšie, a pri hasení horiaceho bytu aj tak potrebujeme čo najviac vody.”
Nedostatok vody pritom môže byť v niektorých situáciách nebezpečný . “V marci sme hasili požiar na Zohore spolu s mestskými hasičmi. Išli sme z dvoch smerov, snažili sme sa oheň odrezať, keď sa zrazu otočil vietor. Ocitli sme za v zovretí 4-metrových plameňov, takže sme radšej museli rýchlo vycúvať, lebo keby nám došla voda, oheň by nám zabránil v úniku.”
Pri otázke, aká je tohtoročná „sezóna” požiarov tráv, sa p. Flickinger vráti k predošlému dňu : „Včera sme napríklad išli až do Hlohovca a späť. Po trati išiel vlak, ktorému horeli brzdy, od čoho sa chytala tráva popri trati. Keď sme uhasili jeden požiar, po 500 metroch sme narazili na ďalší. Hneď ako sme ho zvládli, už sme v diaľke videli dym z nasledovného.”
Väčšina požiarov pritom vzniká z ohňa založeného úmyselne. „Ľudia na jar vypaľujú trávu na záhradách napriek tomu, že je to protizákonné. Najmä dôchodcovia často podcenia oheň; ten vyzerá, že je pod kontrolou. Lenže, keď sa zdvihne vietor, oheň sa šíri rýchlejšie, často na dve a viac strán. Ľudia sa zadýchajú a už sa to nedá zvládnuť. Okrem škôd na majetku dochádza hlavne k nadýchaniu sa dymu, čo môže ohroziť zdravie, často však vedie aj k ujme na živote.”
Namiesto vypaľovania trávy preto odporúča navštíviť zberné dvory a odniesť biologický odpad tam (Ružinovčania môžu využiť zberný dvor OLO, Mlynské Luhy 19, pozn. red.). Ak sa človek ale rozhodne pre spaľovanie, mal by aspoň vykopať jamu a držať oheň v nej, do ohňa pritom prihadzovať po troškách a nepúšťať sa do takejto aktivity, keď fúka vietor.
Záver rozhovoru vedieme pri novom hasičskom aute. „Je z ministerstva vnútra, evidujú ho ako prebytočný majetok. Bývalý minister nám ho dal do užívania, čiže servisovať ho budeme z vlastných. Bolo v nulovej výbave, ale už sa nám podarilo za sponzorské peniaze nakúpiť čerpadlá a vieme v ňom momentálne odviezť 750 litrov vody, čo stačí na menší požiar v začiatočnom štádiu.”
Po zmapovaní podmienok, za akých fungujú, je obdivuhodné, s akým zápalom sa dobrovoľní hasiči stále stretávajú a vo voľnom čase bezodplatne riskujú svoje životy. A popritom sa neúnavne snažia presvedčiť potenciálnych sponzorov, že každé ich euro vynaložia účelne - no na to myslí málokto. Až kým nie je oheň na streche.
(bw)
