Tajomstvá šéfkuchára
Šéfkuchár je človek, v ktorého prítomnosti sa všetci automaticky cítime v pozícii trpaslíkov vo vlastnej kuchyni. Pretože byť šéfkuchárom, neznamená iba vykúzliť exotické jedlo s krkolomným názvom, to je v prvom rade odborník, ktorý dokáže zasýtiť v priebehu služby desiatky hostí, ktorý uvarí čokoľvek a navyše to urobí tak, že si oblížete všetkých desať. A môže to byť aj obyčajný guláš.
„Základom dobrej kuchyne je poctivosť. Potom prídu hostia aj inokedy. Preto v mojom guláši nenájdete múku, ale správne množstvo cibule, ako dobrý základ“, hovorí Mikuláš Paksi, šéfkuchár Retro reštaurácie, najväčšieho reštauračného zariadenia v tomto obchodnom centre.
A nebráni sa ani tradícii. Pokojne so svojím tímom zakomponujú do denného menu demikát z bryndze, bryndzové halušky i pirohy alebo pečenú tekvicu. Ale najprv každý pokus preveria na záujme zákazníkov fastfoodu, ktorý je ich súčasťou, ako rýchla samoobslužná verzia dobrého obeda.
„Už pomaly siahame aj po jarnej zelenine, pripravili sme šalát z reďkovky a mladej cibuľky.“ Pán Paksi zvykne do nálevov pridávať aj balzamikový či vínny ocot, Slováci sú však viac zvyknutí na obyčajný, dopraje im ho preto na rajčiakovom šaláte. A nebráni sa ani kreatívnosti. Hostia potom len ťažko odolávajú smotanovej torte, tiramisu či talianskemu šalátu s dressingom z limetky, mäty a medu.
A najfrekventovanejšie bylinky v kuchyni nášho šéfkuchára? Bazalka, petržlenová vňať, čerstvý tymian i zázvor, a samozrejme, bez cesnaku by to tiež nešlo. Ani táto informácia nám nepomôže. Stať sa šéfkuchárom nie je len tak. Chce to štúdium, roky driny pri sporáku a ešte zopár prísne strážených tajomstiev.