Ružinov podporuje, aby väčšina z poplatku za rozvoj putovala do mestskej časti

 

Ružinovskí poslanci síce nesúhlasili s návrhom Všeobecného záväzného nariadenia (VZN) hlavného mesta Bratislava o poplatku za rozvoj, ale vyjadrili podporu prijatému dodatku k Štatútu hlavného mesta. Čo to v praxi znamená?

 

Od 1. novembra platí na Slovensku zákon o miestnom poplatku. Ten umožňuje, aby správu poplatku v podmienkach Bratislavy vykonávali aj mestské časti, musí však tak ustanoviť Štatút hlavného mesta. Bratislavskí mestskí poslanci schválili na konci októbra dodatok, podľa ktorého výnos miestneho poplatku za rozvoj si rozdelia bratislavské mestské časti a bratislavský magistrát v pomere 68 : 32 – v prospech mestských častí. Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal dodatok podpísal.

 

„Podstata spočívala v tom, že mestské časti sa stanú správcami poplatkov. Ružinovčania tak budú mať istotu, že peniaze vybraté z poplatku za rozvoj v Ružinove poputujú z väčšej časti práve do mestskej časti,“ informovala Retronoviny hovorkyňa Ružinova Marianna Šebová.

 

Poplatok za rozvoj má platiť fyzická alebo právnická osoba na základe toho, že jej bude ako stavebníkovi vydané stavebné povolenie. Magistrát navrhuje výšku poplatku 35 eur za každý štvorcový meter realizovanej stavby. Týka sa to stavieb na bývanie, na pôdohospodársku produkciu, stavieb využívaných na administratívu a skladovanie či priemyselných stavieb.

„Na to, aby mohol byť v Bratislave poplatok za rozvoj vyberaný, musí hlavné mesto prijať VZN o poplatku za rozvoj do konca tohto roka,“ poznamenala Šebová. VZN by následne bolo platné od 1. januára 2017.

 

Robo