Ľudia netúžia po veľkých svaloch. Chcú sa najmä dobre cítiť
Obaja ste rodení Bratislavčania. V ktorej štvrti ste sa presne narodili?
Marián: Som z Koceľovej ulice, kde som sa narodil. Potom sa naša rodina síce na chvíľu odsťahovala do Dúbravky, no opäť som sa sem vrátil a už tu žijem 27 rokov. Boli sme štyria súrodenci a bolo to hádam jedno z najkrajších období môjho života.
Zuzana: Narodila som sa neďaleko na Račianskom mýte, vtedy v najdlhšom dome v Bratislave na Rauchovej ulici. Cítim sa však Ružinovčanka, pretože žijem v tejto časti Bratislavy väčšinu života. Od piatich rokov som robila krasokorčuľovanie a chodila som každý deň skoro ráno trénovať na Zimný štadión.
Kde ste najprv spolu v Ružinove bývali?
Zuzana: Na Bajzovej ulici sme bývali 22 rokov a posledné roky žijeme vo veľmi peknej novostavbe neďaleko Štrkoveckého jazera.
Marián: Pretože som stále s láskou spomínal na roky strávené na Koceľke, povedal som si, že takéto detstvo by som raz veľmi rád doprial aj svojim deťom. Preto sme sa rozhodli so Zuzanou žiť opäť v Ružinove. V mladosti som škole veľmi neublížil, lebo sme športovali od rána do večera. Už na jeseň sme na okolitých stavbách zháňali fošne, aby sme si urobili vlastné klzisko. To teda bolo v tom čase u nás na Koceľovej ,ale aj v Päťsto bytoch bežné. V Jame, kde bývali „ Šťaváci“ (bratia Šťastní) sme sa vzájomne hecovali, organizovali sme medzi sebou zápasy. Vo dvore „U hluchonemých“ sme hrávali futbal, dvadsaťštyri hodín nám nestačilo na všetky aktivity. Je iná doba, ale toto nezmeníme. Mal som šťastné detstvo, rodičia nám dopriali všetko, čo bolo v ich silách.
Ako si spomínate na vaše detstvo, Zuzka?
Na Račku bolo tiež fajn, lebo tam sídlisko končilo. Bratislava bola oveľa menšia ako teraz. Pamätám si, že na Pionierskej ulici neboli horné domy. Volali sme to Kopčáky, boli tam len kopy hliny, chodievali sme sa tam hrávať na indiánov. Na dvore sme mali obrovské trávniky. Nikto nám nebránil na nich cvičiť, robiť mlynské kolá. V zime bolo pred každým domom klzisko, ktoré sme si sami prácne urobili. Tak sme si krátili čas a bolo to jednoducho skvelé.
Čo vás motivovalo spolu bývať v Ružinove?
Zuzana: Najprv sme žili v Rači, a potom pomohla náhoda. Mali sme možnosť presťahovať sa na Bajzovu ulicu, blízko zimného štadióna, kde Maťko hrával hokej. Videla som to ako ideálnu možnosť bývania pre celú našu rodinu. Tešili sme sa, že nemusí používať auto a byt tam bol krásny. V tomto prostredí sme prežili nasledujúce dve desaťročia. Obe naše deti, Kristínka aj Adamko, sú teda Ružinovčania.
Kedy ste sa presťahovali na Bóriu?
Zuzana: V lete pred šiestimi rokmi zasa zaúradovala náhoda. Byt už nám bol malý, lebo deti vyrástli, Kristína hrala tenis na Interi, Adam po otcovi hokej na Slovane, všetko mali blízko, no ich veci nám pomaly prerastali cez hlavu. Potrebovali sme zväčšiť priestor.
Marián: Tento byt bol aj blízko nášho fitka Bezinka, ktoré sme založili potom, čo sme sa vrátili z Fínska, kde som hral hokej.
Koho to bol vlastne nápad, založiť fitness centrum takýchto rozmerov?
Zuzana: Po revolúcii som sa preň rozhodla. Onedlho mi končila materská dovolenka a nechcelo sa mi ísť učiť telocvik na školu. V zahraničí, kde sme žili štyri roky, som videla fitkluby a fitcentrá, ktoré sa mi veľmi páčili, rovnako squash, o ktorom v deväťdesiatych rokoch u nás nik nechyroval. Chcela som ich priniesť domov. Povedala som si: nech aj naši ľudia majú také podmienky, ako ľudia v zahraničí. Vo Fínsku som videla detské kútiky, kde si mamičky mohli odložiť svoje deti na čas, ktorý plánovali venovať sebe. Toto všetko som sem priniesla. Našli sme si aj priestor, podarilo sa nám ho prenajať od hotela Nivy vďaka pochopeniu pána riaditeľa, a tak sme tu už dlhý čas.
Dostali ste sa do povedomia Ružinovčanov?
Marián: Naša klientela bola a je rôznorodá. V klube Bezinka máme mnoho Ružinovčanov, no aj ľudí, ktorí k nám prichádzajú z iných mestských častí – z Dúbravky, Karlovej Vsi, dokonca aj z Ivanky pri Dunaji.
Zuzana: Po kompletnej rekonštrukcii, ktorá trvala približne štrnásť mesiacov, sme 1.mája 2009 slávnostne otvorili náš úplne nový Fitclub Bezinka. Našimi klientmi zostali najmä skalní Ružinovčania, ale pretože v našej mestskej časti pribudlo mnoho nových domov, získali sme aj nových členov.
Ako sa zmenil Ružinov od čias vášho detstva?
Marián: Vtedy to bol celý náš svet. Na bicykli sme sa chodili kúpať na Štrkovecké jazero a na Rohlík. Pamätám sa na veľký bager, ktorý tam hĺbil jamu. Z neho sme skákali do vody. Odmalička som považoval za Štrkovec aj Trávniky a Pošeň. To bol môj raj. A porovnanie? Je to ako deň a noc. Neporovnateľné. Myslím si, že stále sú tu slušné možnosti športovania pre všetky vekové kategórie. Škoda, že nie každý tento bonus Ružinova využíva. Pomáha proti akýmkoľvek civilizačným chorobám, aj proti lenivosti. Vytvára dobrú náladu a pozitívnu energiu. Ono to naozaj nie je len o činkách a o svaloch. Už dávno sme zistili, že ľudia netúžia po veľkých svaloch, ale chcú sa dobre cítiť a práve preto, ale aj kvôli atmosfére v našom Fitclube Bezinka, k nám chodia.
V čom je pre vás Ružinov lepší, ako iné mestské časti Bratislavy?
Zuzana: Cítim sa tu ako v centre mesta. Mám všetko, po čom človek túži. Je tu perfektná vybavenosť, služby po ruke, nádherný výhľad. Ja som tu šťastná.
Koľko sa v súčasnosti venujete športu?
Marián: Snažím sa trikrát do týždňa udržiavať si formu vo fitku a dvakrát do týždňa hrávam s kamarátmi a s bývalými spoluhráčmi hokej.
Zuzana: V našom fitku som každý deň. Nielen ako šéfka, ktorá musí všetko sledovať, ale aj aby som si zatrénovala.
Kto zo známych osobností s vami športuje?
Zuzana: Janko Króner, Ivica Sláviková, Ivana Christová, Thomas Puskailer, Julo Viršík, lekárski manželia Ľuboš a Katka Rehákovci, Ján Filc, operný spevák Jožko Benci a mnoho ďalších klientov.
Marián: Oslávime tretie výročie Bezinky tak, že pre našich členov organizujeme maratón v spinningu. Tí, ktorí ešte nepatria „k našej rodine“, si môžu vyskúšať cvičenie tzv.zabijak brucha, slimbelly. Zvlášť pred letom je to skvelá možnosť, ako nadobudnúť peknú postavu do plaviek.
Eva Nová, snímky: Peter Leginský
