Inter ako majster SR v kolkoch
1.Tento rok sa vám podarilo obhájiť titul kolkárskeho majstra Slovenska za rok 2015, k čomu gratulujeme. Ako by ste zhotnotili tohtoročnú sezónu z pozície Interu?
Z pohľadu súťaže družstiev bol ročník 2015 náročný. V tomto roku sme totiž prešli na „federálnu“ ligu, keď sa uskutočnilo spojenie najvyššej českej a slovenskej ligy. Tým sa kluby, ktoré sa chceli zúčastniť od nového ročníka spoločnej česko-slovenskej ligy (postupovalo iba 6 družstiev z najvyššej ligy), výraznejšie posilňovali. Inter do sezóny nastúpil prakticky bez zmeny, a tak to pre nás znamenalo väčší tlak a nevedeli sme, či obhájime druhé miesto. Nakoniec však sezóna pre nás vyšla nad očakávania dobre aj napriek niekoľkým nečakaným prehrám a skončili sme opäť na druhom mieste.
Bohužiaľ, toto šťastie sa neprenieslo na klub na M SR mužov, keď moji spoluhráči neprešli cez kvalifikáciu a skončili na 21. (Michal Harčarík) a 24. mieste (Martin Pozsgai).
2.Ako boli pripravení súperi? Kto bol vaším najväčším rivalom?
Súperi sú silní každý rok. Je pravdou, že po kvalifikácii som do finále postupoval s pomerne veľkým náskokom, ale súperi mi vo finále nič nedali zadarmo, za čo im treba zložiť obrovskú poklonu, že do toho išli naplno. Takmer každou dráhou sa menilo priebežné poradie a ak sa nemýlim, zvíťazil som až dobrým výsledkom poslednej dráhy, čo bolo určite pre fanúšikov zaujímavé.
3.A čo cesta KK Inter do Srbska na majstrovstvá Európy?
Bohužiaľ, na ceste do Srbska na ME som sa nemohol zúčastniť z dôvodu pracovných povinností, ale ich zápasy som sledoval dokonca aj on-line cez internet. Naša zostava nakoniec nestačila na lepšie umiestnenie a neprebojovali sme sa tak ani do finálovej štvorky, o čo sa snažíme už posledných pár rokov.
Navzdory tomu je dobré, že chalani vycestovali aj bez nás, ktorí sme ostali doma a aspoň pozbierali cenné skúsenosti.
4.Aké sú vaše ciele v nasledujúcej sezóne? Čo by ste chceli vylepšiť?
Ťažká otázka. Pravdou je, že pri kolkoch si už ciele nestanovujem. Po dlhých 18 rokoch, čo sa kolkom venujem na najvyššej úrovni, som dosiahol všetko, čo bolo v mojich silách a už si iba užívam spoločnosť a tímového ducha s chalanmi na súťažiach. Iróniou je, že čím menej cieľov si dávam, tým sa mi v poslednom čase viac darí.
5.Kto je vaším najväčším fanúšikom?
Čo sa týka kolkov? Samozrejme rodičia, ktorí to majú v krvi od mala, priateľka, ktorá sa vždy zaujíma o to, ako som hral.
Potom sú to aj ľudia, ktorí sú pre kolky zapálení hádam viac, ako som aj ja, ako napríklad náš spoločný kolkársky kamarát z francúzskeho tímu Saint-Maurice-sur-Vingeanne Patrice Duvert, ktorý je vždy prvý s komentárom na naše výsledky a pravidelne náš tím navštevuje aj počas roka v Bratislave.
No a nakoniec mi nedá spomenúť hádam najoptimistickejšieho a najvernejšieho fanúšika na kolkárni – Milana Hrčka, ktorý je vždy prítomný na našich interligových zápasoch a vždy verí, že ja alebo niekto iný prekonáme rekordy kolkárne.
6.Máte pri športovom výkone nejaký talizman alebo suvenír pre šťastie?
V tomto som nikdy nebol poverčivý. Dokonca si nepotrpím ani na žiadne špeciálne pomôcky a výstroj. Napríklad vždy, keď sa stretneme s našimi kamarátmi s klubu ŽP Šport Podbrezová, ktorý patria nielen medzi slovenskú, ale aj svetovú špičku, smejú sa mi, že sa mi rozpadávajú tenisky, keďže moje tenisky sú asi sedemročné a oni tie svoje menia dva- až trikrát do roka.
