Čo ďalej s bývalou Cvernovkou?

Prežila ťažký zrod zdôraznený nedostatkom financií, no vyše 600 zamestnancov z nej spravilo jedného z ťahúňov uhorského priemyslu. Poznačilo ju znárodnenie, no neminul ju ani absolútny vrchol v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Zvládla aj odtrhnutie od dodávok pary, ako aj svoj úplný koniec, či búracie práce v roku 2012. Budova bratislavskej Cvernovky stále stojí a čo je oveľa dôležitejšie, jej priestory naďalej plnia dôležitú funkciu.

 

Žijú kultúrou a kreatívnymi mladými ľuďmi, ktorí sa síce nerozhodli pokračovať vo výrobe nití, ale bývalé výrobné haly továrne pretvorili na špecifickú kultúrno-umeleckú identitu v našom hlavnom meste. Svoje útočisko si v nej našli architekti, dizajnéri či umelci. Premena starých industriálnych budov na miesta, kde to žije umením, nie je ničím neobvyklým ani v zahraničí. Napríklad areál s trpkým osudom skončenej výroby v Ostrave pojme veľký hudobný festival, organizujú sa v ňom výstavy a tamojšia koncertná sála dokonca niekoľkonásobne ušetrila zdroje potrebné na vybudovanie úplne novej budovy. Neďaleká Viedeň pre zmenu usporadúva niektoré koncerty v bývalom bitúnku, kde sa nachádzajú okrem toho aj obchody a internáty pre študentov.

Významné miesta, ktoré stratili postupom času svoj lesk, sa na Slovensku často stanú obeťou buldozérov rôznych firiem, ktorých jediným zámerom je zbohatnúť na vystavaní úplne nového komplexu. Bohatstvo dobových architektonických, kultúrnych, ale aj komplexných výpovedí o celkovej identite miest tak ide do úzadia. Pre zachovanie mestskej kultúry a pochopenie histórie obyvateľmi Bratislavy je nevyhnutné budovanie vzťahov medzi nimi a špecifickou mestskou zónou, akou Cvernovka bezpochyby je.

Mestská časť Ružinov síce nie vždy dopriala pokojné chvíle pre vznik takýchto vzťahov, zdá sa však, že súčasný starosta je pripravený diskutovať o Územnom pláne zóny Cvernovka, a teda o priestoroch bývalej továrne na nite medzi Páričkovou, Svätoplukovou a Košickou ulicou. Jeho súčasťou je aj pamiatkovo chránený objekt pradiarne, ktorý sa momentálne nachádza v súkromnom vlastníctve. „Naším cieľom je určiť jasné pravidlá pre toto územie, ktoré neodmysliteľne patrí k histórii Ružinova a Bratislavy. V širšom okolí bývalej továrne sa už realizujú rôzne projekty a my by sme radi Cvernovke stanovili jasnú budúcnosť. Chceme, aby jej charakteristické črty zostali zachované a zároveň by sme chceli umožniť jej rozvoj. A to aj napriek tomu, že niektoré z budov v areáli bývalej továrne jeho minulý vlastník kontroverzne zbúral,“ objasnil zámer mestskej časti Ružinov starosta Dušan Pekár.

Je otázne, ako sa dajú zachovať charakteristické črty miesta a zároveň dosiahnuť jeho rozvoj. Detailne sa oboznámiť s celým konceptom však bude možné na stretnutí 15. februára 2016 (16.00 h) vo veľkej sále Spoločenského domu Nivy na Súťažnej ulici 18. Pozvaná je odborná, ale aj laická verejnosť, ktorej nie je osud Cvernovky ako osud desiatok mladých kreatívnych ľudí ľahostajný.

 

 

Timo